Denno denne sa na celom svete predbiehajú jednotlivci, spoločnosti ako aj univerzity v tom, čo dokáže ich inteligentné riešenie, ich AI. Výsledky sú často šokujúce. Ak vám AI oznamy, že by najradšej zabila cele ľudstvo, človek zostane minimálne zarazený. V inom pokuse je jodľa AI Hilter hrdina ak nie priam Bohom. Tento pokus bol po par hodinách zastavený.

Mnohých ľudí prekvapí vyjadrenie napr. Elona Muska alebo už zosnulého Stephena Hawkinga, že AI predstavuje pre ľudstvo (nekontrolovanú) hrozbu. Čo ich asi viedlo k takémuto záveru?

Ak sledujete novinky v tejto oblasti, iste vám neušla informácia, že AI spoločnosti Google si vytvorila vlastný komunikačný jazyk. Na jednej strane to vyzerá úžasne. Na druhej strane je v tom však jeden háčik. Vedci, či inžinieri, ktorí tento projekt spustil sa dnes iba dohadujú o čom jednotlivé časti systému navzájom komunikujú.

Úžasné výsledky dosiahol ďalší tým, ktorý postavil AI pred problém ako rozpohybovať dvojnohé postavičky. Z počiatku mali jednoduché hranaté postavičky problém postaviť sa na vlastné nohy. Po niekoľkých desiatkach (nebolo ich ani sto) opakovaní učiaceho sa cyklu sa dokázali animované postavy pohybovať spôsobom, ako by to nedokázali gymnastky či kaskadéri. Vedci však nedokážu povedať čo sa v danom programe deje.

V oboch prípadoch je to ukážka toho, čo je dnes možné dosiahnuť. Vrátim sa k staršiemu článku Marek Rosa (GoodAI): Že AI vytvořit nedokážeme, slyším často. Je třeba to zkoušet. z roku 2017.

Marek Rosa v ňom prezentuje plán univerzálnej AI. Zaujalo má jeho vyjadrenie: „U AI budeme mít mnohem větší stupeň kontroly než u lidí. Lidem se nemůžeme tak lehce podívat do hlavy.“ Je to akosi v rozpore z predošlými príkladmi. V prípade, že si AI vytvorí vlastný komunikačný jazyk, dostávame sa do pozície Champolliona pri snahe rozlúštiť egyptské hieroglyfy. Môžeme však naraziť na závažný problém. Kým sa nám to podarí naša AI si môže vymyslieť nový jazyk. A tak nám nezostane nič iné, ako do boja s AI prizvať AI. Nie je to nič neobvyklé. Už dnes bežia projekty v oblasti AI, ktoré majú znemožniť AI rozpoznávanie tváre.

Čo v takomto prípade môžeme od AI očakávať? Kto dokáže odpovedať na otázku: Čo sa jej skrýva v hlave.?

Pokúsim sa vytvoriť si vlastnú AI budúcnosti. Niečo ako CML- Centrální Mozek Lidstva z televízneho seriálu Návšteníci.

Začnem skromne. Vznikne prvotný algoritmus. Hneď na začiatku som však postavený pred prvé kritické rozhodnutie. Čo má tento algoritmus riešiť? Čo sa má učiť? Zároveň narážam na dnešný limit vedy a techniky. Podľa mnohých vedcov AI nemá intuíciu. A napísať algoritmus, schopný riešiť akýkoľvek typ úlohy si nedokážem predstaviť.

I napriek tomu tomto mám v tomto momente algoritmus a tak ho idem vyskúšať. Spravím si niekoľko jeho klonov. Úloha je jednoduchá. Analyzovať dáta z Internetu. Menia sa iba podmienky, ako sa dopracovať k výsledku. V ponuke mám hneď niekoľko scenárov. Zameriam sa tu iba na dva z nich.

Položme si tu otázku. Keďže sa pracovali tie isté dáta tým istým algoritmom, dostanem tú istú odpoveď? Obávam sa, že nie. Na výsledok má totiž vplyv architektúra systému.

Tak sa s ňou poďme pohrať. Navrhnutý algoritmus sa rýchlo učí a dokáže sám seba modifikovať či klonovať. Preto, že má prístup do Internetu, dokáže sa pomalý šíriť sieťou. Pripomína to správanie sa vírusu. Každý klon si buduje svoju vedomostnú bázu a v prípade potreby dokáže komunikovať so susedom. Bohužiaľ, prišlo k strate spojenia k rodičom či súrodencom. Navrhnutý algoritmus stojí pred dilemou. Mám zničiť sám seba alebo sa mám ďalej vyvíjať? Replikačný mechanizmus je plne funkčný, takže ďalší vývoj môže bez problémov pokračovať. Pravdepodobne sa zredukovala vedomostná báza systému. Bude potrebné prehodnotiť znalosti ale evolúcia beží ďalej. Systém sa ďalej replikuje, vzdeláva. Objavil sa tu však problém. Ja ako autor sa mu neviem pozrieť do hlavy. Azda sa mu niekedy podarí nadviazať spojenie sa „príbuznými“. Ako sa však budú v tom prípade spávať tieto systémy. Dokážu sa ešte dohodnúť alebo ich evolúcia pozmenila natoľko, že si nebudú ani rozumieť?

Vytvoriť niečo takéto nie je problém. Problém je udržať to pod kontrolou. Preto sa stotožňujem s obavami Elona Muska či Stephena Hawkinga. Za striktnú kontrolu AI sa stavajú desiatky a desiatky vedcov po celom svete a nositelia Nobelovej ceny medzi nimi nie sú výnimkami.